„Hovorí sa, že všetci hľadáme zmysel života. Ja si nemyslím, že hľadáme práve to. Myslím si, že hľadáme zážitok z toho, že sme nažive.“ Joseph Campbell.

Ubehol skoro mesiac a nohou som stále nepohol. V televízii mi otec nastavil finále českej Chance-tour, kde sa každoročne schádzala elita z okolitých krajín. Turnaj som sledoval s otvorenými ústami, skvelé zápasy, ktorých kvalita pre mňa v tej dobe znamenala vrchol. Minulý rok sme pri mojich začiatkoch nemali žiadne ciele, iba si z chuti zahrať. Tento bol však už iný. Túžil som kvalifikovať sa na finálový turnaj pre najlepšie 4 slovenské tímy. A to sa nám aj podarilo, ale do turnaja ostáva 6 týždňov a ja ležím s natrhnutým stehenným svalom a litrom krvi v nohe. Predpovede lekárov sú katastrofálne. Možnosť pobiť sa o čo najlepšie umiestnenie na Grape festivale v Piešťanoch sa pomaly, ale isto, vzďaľuje, tak snívam o možnosti zahrať si v budúcnosti takéto české finále. Samozrejme, ak budem vôbec ešte niekedy môcť hrať. Teraz je prioritou veriť v zázrak a začať chodiť. Začínam si v hlave prehrávať, ako to celé pred rokom začalo.

„Mefo, zajtra hráme street, sme len traja, poď s nami“, zaznelo z Jojových úst v posilňovni medzi sériami. Práve som sa naťahoval s mojím obľúbeným mŕtvym ťahom, kde cinkotalo 215kg a Pepe si ako obvykle pumpoval svoj, oproti zvyšku tela, abnormálny biceps :). Už dlho som mu hovoril, nech cvičí aj ramena, lebo mu na tých streetoch čo hráva, nebude na nich dobre držať dres. On ma však veľmi rýchlo zmrazil tým, že hráva zásadne bez dresu, keďže starostlivo pestované tehličky na jeho bruchu musia byť do zlatistá opálené. Kto Jay-tyho pozná, vie o čom hovorím.

Vychŕlil som automatickú odpoveď, „nie“. Za posledných osem rokov som basketbalovú loptu držal striedavo dokopy maximálne dva a večer ma ako bonus čakal 12 hodinový maratón v aute Salzburg-späť.

Ak by však nebolo všetko proti, asi by to postupne nevzbudilo vo mne až taký záujem. Už dlho som totiž nezažil vzrušenie zo zápasu a chýbala mi aj sladká chuť víťazstva s možnosťou opäť cítiť pocity, na ktoré som pomaly, ale isto zabúdal. V podstate som nemal čo stratiť, keďže ospravedlnení z prípadného zlyhania pred vlastným egom som mal skutočne viac než dosť.

„Idem, a už mi daj konečne pokoj, lebo mi z teba explóduje hlava“!

Pohľadal som niečo na seba, zbalil tašku a vydal sa na „Cestu“, myslel som, že na bežnú do Salzburgu a späť, ale ako znie názov blogu, nakoniec z toho bola úplne iná cesta.

„Neexistuje cesta ku šťastiu, šťastie je cesta“. Thich Nhat Hanh

V tej dobe organizoval turnaje v rámci tour ešte Basketland, čím pozdravujem všetkých zainteresovaných, ktorí odvádzali skvelú prácu. Do mikrofónu speakoval Šilo a zúčastňovalo sa ich veľké množstvo kvalitných domácich tímov. Hlavne Unihry bývali nabité. Bola to športová slávnosť pod mostom Lafranconi a v rámci univerziády sa súťažilo v nespočetnom množstve športov. Tam som si odkrútil svoju premiéru. Falošná forma v kombinácii s eufóriu fungovali na jednotku s hviezdičkou. Keď sa Jojo pristavil pri masívnom chalanovi, potichu mi pošeptal: „to je Jaro Ciho, oni sú najlepší“. A naozaj, toto mužstvo bolo už niekoľko rokov na vrchole. Hrali úspešne medzinárodné turnaje a boli reprezentačným mužstvom SVK.

Bingo, hneď som vedel proti komu chcem hrať, pretože len najlepší vám dokážu nastaviť zrkadlo a ukázať na čom ste a na čo máte. Väčšinou sa človek práve proti takým tímom vybičuje k maximálnym výkonom. V BA to ešte nevyšlo, 5 člennú skupinu sme bez zaváhania vyhrali, ale stopli nás vo vyraďovačkách Beči a jeho kamaráti, balleri z Karlovky. Moja prvá otázka v aute cestou domov bola, „kedy a kam ideme najbližšie“? 3×3 ma práve naplno chytil do svojich pazúrov…

Väčšinu turnajov sme končili vo vyraďovacích bojoch. Na stupne víťazov sme vystúpali v Ružomberku, kde sme uhrali 3.miesto. V BA zahral skvelo Hanusek a tu nás potiahol Valach. Finálový turnaj ostal v tom roku pre nás ešte zatvorený. Prebojovali sa tam už spomínaní Beči a jeho kamaráti, Letný vánok, Hattori hanzo a Omyl. X-faktoru to ušlo o 1 miesto a nám (ak by nám nezabudli započítať body zo Senca) o 2.

Finále ovládol podľa očakávaní Letný vánok (J.Ciho, M.Ciho, Hanáček, Hoferica). Druhé miesto sa podarilo vybojovať chalanom z Hattori hanzo (Golej, Ilavský, Novotný, Dolinský), keď do finále postúpili po veľmi tesnom víťazstve nad Omylom (Boček, P.Halahija, I.Halahija, Ravasz). Z boja o 3.miesto vyšiel víťazné práve Omyl a odsunul Bečiho a jeho kamarátov (Židzik, Hašan, Kožár, Michálek) na 4.miesto.

Naš najväčší úspech, s bonusovou čerešničkou na torte, prišiel na poslednom turnaji v Handlovej, ktorý niesol názov People streetballcup, ale nespadal pod tour. Tam sme síce o jediný bod podľahli vo finále favorizovanému Basket – live (J.Vojtek, P.Vojtek, Haviar, Krč), keď mi strelu na víťazstvo v poslednej sekunde zablokoval metrovým vyskokom lietajúci Vojto. Ale náš vrchol prvého ročníka prišiel práve v semifinále, kde sme konečne stáli zoči voči  Letnému vánku. Ten prišiel v neúplnej zostave, čo mu ale určite neubralo na kvalite. Ten zápas sme si to rozdali 3na3, keďže sme boli takí zažratí do hry, že sme zabudli vystriedať Adama, ktorý na nás márne kričal, že chce hrať. Aspoň to bol férový boj. Potiahol nás excelentný Štúro a tešil som sa ako malý chlapec, keď sme zvíťazili. Po týchto skúsenostiach sme zistili, že dostať sa budúci rok do top 4 SVK, by vôbec nemuselo byť až také nemožné. Draftovali sme dunkera Vojta a plní sebavedomia začali spriadať plány na novú sezónu…

. *doplňujúce informácie:

Zostava v sezóne 2014: Matúš Mečiar 5x, Jozef Treml 5x, Adam Dobrotka 2x, Róbert Šturcel 1x, Marek Hanusek 1x, Michal Valach 1x, Lukáš Demeter 1x, Patrik Belousov 1x

Názov tímu: 1ka, Texaský masaker, Animals

Rozpočet: minimálny, formou vyskladania sa z vlastných prostriedkov.

Ciele: z chuti si zahrať -> splnené.