„Rozdiel medzi výhrou a prehrou je najčastejšie – nevzdať sa.“ Walt Disney
„Hráme s Bo!!!“, kričí Adam. „Fúúú, veď oni a Streetsportline sú tu najlepší“, pokračoval Jojo. V tej dobe som nepoznal osobne ani jedného hráča z Bo!!!, iba zo Streetsportlineu Pavla Bosáka, ktorý patril medzi najlepších hráčov slovenskej extraligy, pri jeho pôsobení v drese Prievidze. Ten sa nám cez turnaj venoval, radil nám a dodával sebavedomie. Už to, že sme vydreli postup zo skupiny a postúpili do štvrťfinále, keďže sme boli iba traja bez striedajúceho hráča a ešte aj po prvý krát za hranicami SR, bolo našou osobnou výhrou a splneným cieľom č.1. Milujem výzvy a zahrať si proti favoritovi nielen brnianskej zastávky, ale celej českej tour, bolo pre nás obrovskou výzvou. Zápas začal. Ján Stehlík, už od roku 2014 reprezentujúci českú 3×3 vlajku na svetových a európskych šampionátoch a tiež niekoľkonásobný účastník World Tour hral silovo a extrémne agresívne do mladého Adama. Ten síce lietal ako handra, ale zo všetkých síl sa to Honzovi snažil aspoň ako tak sťažiť, i keď sa to vôbec nedarilo. Jaroslav Bohačík, dobre čítate, presne ten, ktorý bol jedným z najdôležitejších strojcov nedávneho českého basketbalového úspechu na majstrovstvách sveta v Číne, kedy ČR nečakane explodovala a vystúpala až na konečné 6. miesto, pred USA nabité hráčmi z NBA, nás ničil vražednou trojkovou streľbou. Keď mu zapadli prvé 4 pokusy spoza oblúka, sťahovali sa nad nami mračná hanby. Pred zápasom sme Bosimu a tiež chalanom z Vánku a Parasiempre povedali sarkasticky, že ideme zdolať Bo!!!. Neverili sme tomu, ale ľahšie sa nám čelilo realite. To, že prehráme bolo vopred všetkým jasné, i nám, ale hrali sme o to, aby to bolo aspoň trošku so cťou, keďže preplnené tribúny v Brne na námestí dychtivo sledovali, aký veľký debakel nám títo profíci nadelia. Petr Bohačík, nemenej známy brat Jaroslava, jeden z najlepších pivotov pôsobiacich dlhé roky v Kooperativa NBL, smečoval jeden útok za druhým a dominantne si čistil podkošový priestor. Keď priletela lopta k Pavlovi Novákovi, ktorý patril rovnako k vychýreným snajperom spoza trojkového oblúka nielen na 3×3 ihriskách, ale aj v lige, vedeli sme so 100% istotou, kde lopta opäť skončí. Skóre na tabuli závratne rástlo v náš neprospech. Ja som hral zo všetkých síl hlavne kvôli povesti mužstva, aby to nebola hanba a príliš veľký výprask. Hájili sme predsa farby môjho prvého, novovzniknutého tímu, ktorý som nedávno založil. Taký debakel by sme si v hlavách nosili už nastálo, hlavne keď by bol spätý s prvým výjazdom mimo hraníc, avšak proti príšerám zo Space-Jamu bolo skoro nemožné sa vôbec nejakým spôsobom presadiť. Keď ku mne pred sezónou prišiel na masáž akčný brat jedného z mojich najlepších kamarátov Michala Kmeťa, Andrej, tlačil ma do toho, aby som vypracoval nejaký projekt, obehal firmy a našiel sponzora, ktorý by nám umožnil vycestovať aj mimo SR. Keď nadišiel čas, vôbec som necítil, že sa mi chce presviedčať cudzích ľudí o tom čomu verím. Nakoniec sme s Andrejom vymysleli, že dám jeho otcovi poukazy v hodnote 500€ ku mne na masáž a on mi dá hotovosť, ktorú do nás vložím. Aspoň mi nikto nebude nadávať, keď to nevyjde a postupne si to odmakám. Kto iný by v nás mal veriť, ak nie práve ja! Bol som nadšený, do názvu sme dali Andrejov cestovateľský portál Worldigo spolu s mojou prezývkou Meferes. Ako prvá investícia museli byť nadupané dresy s extrémne veľkým MFRS, nech každý vie kto sme. Keď to videl Aďov brat Michal, že ešte aj z toho mála pôjde vysoká čiastka na dresy, zaplatil nám ich a na chrbát pribudol Pneuservis Kmeť. Dresy vyrobili vo firme Attis, ktorej každoročným zákazníkom sme dodnes a práve v týchto našich klenotoch sme sa prezentovali aspoň medzi zápasmi, keďže sa hralo v Chance dresoch.
Za stavu asi 20 ku 5, ostávalo chalanom z Bo!!! trafiť posledný kôš, ale niekto hore si povedal, že je čas na veľkolepú šou a preplnená tribúna si zaslúži dramatické divadlo. Načal som to tromi strelami po sebe, ktoré som v rýchlom slede odhodil smerom ku košu. Sústredil som sa, nech to ide iba správnym smerom, nech máme aspoň pokusy. Všetky popadali o dosku dovnútra obrúčky. Pre Bo!!! sa stal v tej chvíli kôš doslova zakliatym, nič tam nechcelo zapadnúť. V tom sa prebral Jojo, ktorý sa už stihol 3 krát vzdať a rozbehol niečo na čo budú všetci ktorí to zažili, ešte veľmi dlho spomínať. Trafil 5 trojok v rade a keď v poslednom útoku Adama hodili 1 sekundu pred koncom o stolík pre časomieru a rozhodca nenašiel odvahu písknuť to, Pepe chytil na polovici ihriska poskakujúcu loptu vyhodil ju smerom ku košu a s klaxónom premenil legendárnu strelu. Lopta prepadla sieťkou a ja som to sledoval s údivom a otvorenými ústami. Vôbec som netušil čo sa stalo. Nemal som prehľad o ničom, bol to štvrtý zápas. Cez timeout som ležal na zemi a lapal po dychu, rozhodca ma musel chodiť budiť a volať hrať. Ja som simuloval rozviazané šnúrky, len aby som prežil a predĺžil pauzu na načerpanie energie… A zrazu tam stojím a vidím ako sa na mňa rútia chalani a kričia : “vyhrali sme !!!“ Konečne mi to začalo zapínať. My sme vyhrali?!!! Neveril som, že tieto monštrá sa dajú poraziť. Kričali sme na celé Brno a naši súperi neveriacky krútili hlavami a nechápali, čo sa deje. Z celého srdca im s odstupom času ďakujem, že sa s nami po zápase odfotili, ale aj to svedčí o ich veľkosti. Vtedy som ešte netušil, že 3×3 killer a zakladateľ Bo!!! Stehlo, sa stane mojím nielen spoluhráčom, ale i skvelým kamarátom. Tento turnaj si budem pamätať do konca života, pretože to bol prvý mimo slovenských hraníc a bol satisfakciou za to, že som v nás veril. V tomto momente sa zrodil naozajstný tím MEFERES. Toto víťazstvo hodnotím z dlhodobého hľadiska ako najdôležitejšie v histórii tímu, pretože na základe neho som nás predával a bolo zásadne pri zháňaní skutočných sponzorov, ktorých som si do života pritiahol ako magnet a nakoniec som ich vôbec nemusel hľadať, pretože oni si našli mňa, k čomu sa dostanem v ďalších častiach môjho blogu.
„Porazenými sú tí, ktorí mohli byť nakoniec víťazmi, ale predčasne to vzdali.“ Teddy Atlas
Keď sme sa dofotili, pobehovali sme tam ako splašené husi. Ihneď s nami robili rozhovor, ktorý nakoniec nikdy neuzrel svetlo sveta, pretože by si ľudia mysleli, že sme si vzali nejaké narkotika. Bľabotali sme všetko možné, ale dokopy to vôbec nedávalo zmysel, adrenalín v nás si šiel svoje. Dodnes si pamätám reakciu Mira Ciha, ktorý lapal vo výbuchu smiechu po dychu, že si z neho robíme srandu, keď sme potvrdili, čo sme hlásali pred zápasom. Pavel Bosák nám v mene jeho mužstva pogratuloval a Stretsportline si s prehľadom dokráčal k víťazstvu, keď zdolali vo finále poľskú reprezentáciu. Po jeho boku hral vtedy môj minuloročný spoluhráč Janči Kratochvíl a duo z Humpolca, aktuálnej českej 3×3 jednotky Ondrej Dygrín a Roman Zachrla. Tieto 2 tímy si to neskôr rozdali ešte aj vo veľkom finále v Prahe o najlepšieho v republike a víťazom sa stalo práve BO!!!, čo mi veľmi zapasovalo v predávaní našej značky. A keďže chalani vyhrali ešte aj všetky zostávajúce zastávky českej chance tour, mal som skvelý príbeh pre sponzorov a fanúšikov: stali sme sa v tom roku jediným tímom, ktorý vyradil majstrovský tím Bo!!! z tour.
„Nehovorte mi, že je to nemožné, povedzte že to nezvládnete. Povedzte, že to nikdy nikto nedokázal… Jediné, čo skutočne poznáme, sú Maxwellové rovnice, tri Newtonové zákony, teóriu relativity a periodicku tabuľku. O tom všetkom vieme, že je to pravda. Všetko ostatné sú iba ľudské zákony.“ Dean Kamen
