Predstavenie hráčov očami duše tímu, manažéra a hráča Matúša Mečiara. Sezóna 2021 a tie nasledujúce budú naozaj veľmi zaujímavé, my ako SBA sa  na ne veľmi tešíme a veríme, že takéto zanietenie sa prejaví aj u iných družstiev a náš slovenský trojkový basketbal pôjde hore.

Martin Bílik:

Od roku 2014, od kedy hrám 3×3 basket, neprešla ani jediná sezóna, kedy by som nenapísal Maťovi, či by nechcel byť v tíme a hrať so mnou street. Keďže mal rozbehnutú úspešnú profesionálnu basketbalovú kariéru, bolo to pre neho príliš veľké riziko. Privolil až v roku 2018 na moju v poradí piatu sezónu, práve v dobe, keď vznikal oficiálny Meferes. V tom roku totižto ukončil bohatú basketbalovú kariéru s nespočetným množstvom individuálnych i tímových úspechov.

V Maťovi som získal extrémneho profesionála, predĺženú ruku, niekoho, bez koho by toto celé jednoducho nefungovalo. Bils dal život mojím predstavám a neopísateľnou mierou prispel k tomu, kde sa dnes ako tím nachádzame. Momentálne si užíva pokojný rodinný život v Bratislave so svojou manželkou Danielkou a dcérkou Debbie. Pracuje ako IT vývojár v bankovom sektore. Vždy, keď však príde povolávačka na turnaj, ničí všetkých, ktorí sa mu na 3×3 kurte odvážia postaviť zoči-voči a to tvrdosťou v obrane a smrtiacimi trojkami v útoku.
Andrej Kuffa:
Vždy mimo 3×3 sezóny som chodil v Prievidzi na zápasy extraligy sledovať hráčov. Robil som si taký svoj interný wishlist, kam som zaradil všetkých, ktorých by som si prial mať v budúcnosti v tíme. Keď raz prišla Karlovka, po zápase som mal jasno, koho chcem. Chalani hrali s čisto slovenskou zostavou. Prehrávali asi o 20 a fanúšikovia oslavovali. Avšak, jeden hráč bol proti a i keď to vyzeralo beznádejne, vzoprel sa stavu a triafal šialené strely. Zrazu ho bola plná palubovka. A aj keď Karlovka nakoniec tesne prehrala, na Andreja som už nezabudol. Hneď ako nadišiel čas, oslovili sme ho s Maťom, či by sa k nám nepridal. Nechal si čas na rozmyslenie a ku koncu sezóny sa k nám pripojil. Odvtedy sme preradili na vyšší rýchlostný stupeň a s jeho príchodom prišlo aj prvé turnajové víťazstvo, práve na turnaji v Prievidzi. Je to hráč, ktorý berie na seba rozhodujúce strely a ma nervy z ocele. Už neraz ma priviedol do šialenej eufórie. Začo mu srdečne ďakujem. Andrej žije v Bratislave s bývalou skvelou slovenskou basketbalistkou Romanou Vyňuchalovou. Spoločne si vychutnávajú rodičovské povinnosti, keďže sa im v lete narodila dcérka Zara. Kuffič pracuje ako generálny sekretár v SBA, čiže i po ukončení úspešnej profi kariéry, ostal pri športe, ktorý miluje. Opäť som nesmierne vďačný, že mám tohto hráča vo svojom tíme.
Jan Stehlík:
Koľkí z nás, čo hrajú 3×3 basket sa môžu pochváliť, že boli niekedy na plagáte upútavky na World tour v spoločnosti Buluta, Majstoroviča a Linklatera?
Keď som vôbec po prvý krát hral proti Honzovi v Brne, s otvorenými ústami som sledoval, čo je toto za duracell maniaka. Rýchly, silný, bojovný, súťaživý, agresívny v útoku i v obrane. Toho hráča ste proste chceli mať v tíme. V roku 2014, keď som vôbec po prvý krát pričuchol k 3×3, bol už stehno účastníkom World Tour v drese Ostravy, ktorá sa pravidelne prebojovala až do vyraďovacích bojov tejto celosvetovej 3×3 ligy číslo jedna. Bol taktiež reprezentantom Českej republiky a so spoluhráčmi hrali pravidelne majstrovstvá sveta. Keď zhodou okolností prišlo k situácií, že presne v čase keď sme skladali tím, sa ocitol ako free agent, nemohol som tomu uveriť, že toto monštrum budeme mať v tíme.
Janči je bývalý basketbalový hráč NH Ostrava českej najvyššej ligy NBL. V súčasnosti žije so snúbenicou Kiki a psím synom Ruffom v Ostrave. Podniká v oblastí rybolovu a vo voľnom čase je vášnivým turistom.
Jozef Vojtek:
Tohto dlháňa som si obľúbil už počas mladosti. Jopis bol vždy veľmi kamarátsky, veselý a radi ste s ním trávili čas. I pri mojom pôsobení v drese Handlovej som s obľubou vyhľadával jeho spoločnosť. Jozef je ďalším, ktorý odo mňa každoročne dostával pozvánku do tímu. Keď však naskočil do 3×3 kolotoča, zaradil sa do konkurenčného tímu, medzi svojich dlhoročných kamarátov z extraligových paluboviek. Jopo nás potom ešte pred zložením terajšieho Meferesu, ničil vo vzájomných zápasoch. V podstate bol neubrániteľný v podkošovom priestore, vedel strieľať z diaľky, doskakoval, blokoval a v obrane stíhal i nižším rýchlejším hráčom. V roku 2018 podpísal na sklonku profi kariéry Karlovku, ktorá sa však na poslednú chvíľu rozhodla odhlásiť z extraligy. Jožko tak ostal voľný. Keďže zvyšok jeho 3×3 tímu už zarezával v lige, pridal sa k nám na pár zahraničných turnajov. Nikdy však už od nás neodišiel, čo si veľmi vážime a ceníme. Jop odvádza skvelú prácu a pre tím má nevyčísliteľnú hodnotu. Ak skladáte mužstvo, toto je hráč, ktorého v ňom musíte mať! Raz mi kamarát David povedal, „ak chceš hráča, ktorému iba hodíš loptu a už sa o nič iné nestaráš, toto je on“.
Po veľmi bohatej a úspešnej extraligovej profi kariére, ktorú okorenil rovnako ako Maťo a Andrej, ziskom viacerých titulov pre šampióna ligy, pokračoval v top výkonoch i v 1.lige, ktorú hravá dodnes. Usadil sa v Banskej Bystrici, kde žije s manželkou Maťkou, ktorá rovnako dlhé roky hrávala práve basketbal. Radosť im robí dcérka Mia. Jopo pracuje v bankovníctve, ale srdcovkou ostáva i naďalej basketbal a 3×3. Opäť som nesmierne vďačný, že mám tohto hráča vo svojom tíme.
Jakub Mokráň:
Double-double mašina naskladnená.
S morkym som sa po prvý krát stretol na tréningu, keď sme v roku 2016 po explózii v Brne, kde sme vyradili legendárne Bo!!!, nabití sebavedomím spárovali proti Kernymu, Kadymu a jemu. Pred vycestovaním na tento epický turnaj, sa ma Adam Dobrotka opýtal, či nevezmeme aj jeho čerstvo 17 ročného kamaráta, pretože nám chýbal štvrtý hráč. Odvetil som, že určite nie, lebo predpokladám, že to tam bude tvrdé a dosť fyzické, aby ho náhodou nezranili. Avšak na spomínanom tréningu som zistil, že vek je iba číslo. Kubo bol vysoký, perfektne stavaný, vedel využiť kontakt vo svoj prospech a mal neskutočný cit na doskok. Ten chlapec mi vyrazil dych húževnatosťou a bojovnosťou. Ihneď po tréningu som mu povedal, že na najbližší turnaj ide s nami. A bola z toho bronzová medaila na majstrovstvách Slovenska. Od tej doby je morky mojou srdcovkou. Nedám na neho dopustiť. Absolvoval so mnou už množstvo turnajov, ale oficiálne s k nám pripojil až v poslednej sezóne, pretože hrá profesionálne a cez leto každoročne zarezával v mládežníckej reprezentácii. Až poslednú sezónu sme mohli naplno využiť jeho potenciál, v ktorý verím od prvej chvíle, čo som ho zbadal. 3×3 mu sadlo ako riť na šerbel. Momentálne nakopol veľmi úspešne basketbalovú kariéru vo Svite, kde patrí už v stále mladom veku, k stabilným oporám tímu s priemerom 23 minút a skvelou efektivitou 10 na zápas. Morkyho musíte mať v tíme, pretože ak bude stáť proti vám, máte problém.
Martin Novák:
“Stehno, mohol by si zavolať Martinovi, či by nechcel byť draftovaný do nášho tímu“?
Takúto úlohu dostal Honzik odo mňa pred poslednou sezónou. Martin bol jeho bývalý spoluhráč z legendárneho Bo!!!, až kým v roku 2018 nenarukoval do omladeného národného tímu s ktorým doslova precestoval zemeguľu. „Mefe, povedal, že nakoľko je opäť členom širšieho repre kádra, s ktorým sa pripravuje na olympijskú kvalifikáciu, pravdepodobne to nebude možné“. – telefonoval onedlho stehno. A tak aj bolo. Marťas v tom roku pravidelne nastupoval proti nám striedavo v dresoch Prahy a Ostravy. Až veľkou zhodou okolností sme sa k nemu dostali, ako slepé kura k zrnu, 2 dni pred veľkým finále Chance tour v Prahe. Michal Kruk nám veril, že môžeme spolu s Humpolcom a Poľským výberom ašpirovať na celkové prvenstvo a preto nám do zraneniami okliešteného tímu Martina posunul, za čo mu patrí srdečná vďaka. Maťo zapadol skvelo a bol z toho nakoniec bronz. Ihneď sme si ho pojistili i na nasledújuci turnaj do Trenčína, po ktorom som sa rozhodol, že ho už od nás nepustíme. Prečo? Pretože tento chalan je neskutočný makač, vyniká bojovnosťou, silou a je odborník na špinavú robotu, ktorou si takmer nikto nechce špiniť ruky a málokto ju dokáže doceniť. V podkošovom priestore sa cíti ako ryba vo vode a je v ňom takmer neubrániteľný. Je to hráč ktorý je aj skvelým spoločníkom a kamarátom, inými slovami, extrémny pohoďák. V najvyššej českej basketbalovej lige pôsobil ako hráč 8 rokov. Obliekol dres viacerých mužstiev. S Prostejovom dokonca oslavoval aj zisk českého pohára. Momentálne pracuje v NBL tíme Turi Svitavy ako asistent trénera a PR manažér. Popri práci oblieka dres BC Vysočina v druhej najvyššej lige. Jeho najväčšou záľubou je posedenie pri káve s kamarátmi, čo určite oceníte pri dlhých pauzách medzi zápasmi na turnaji. Ak sa proti vám na 3×3 kurte Martin postaví, môžete si byť 100% istý, že vás to bude stáť množstvo fyzických síl, ktoré vám môžu chýbať v rozhodujúcich momentoch zápasu.
Michal Baťka:
Ako som písal v poslednom blogu z roku 2016, po výhre nad Bo!!! sme lietali hlavami v oblakoch. Nabudení a premotivovaní sme doleteli do Košíc opäť len v troch, pripravení rozbiť to tam a ovládnuť Slovensko. Všetko išlo ako po masle, až kým sa proti nám nepostavil v semifinále 205 cm vysoký a 105kg svalov vážiaci obor. Zrazu začal mať náš plán vážne trhliny. Proti nám stál jeden z najlepších slovenských hráčov vôbec, veľmi skúsený, fyzický silný, rozvážny, z podkoša neomylný a za hranicou trojkového oblúka preslávený pevnou rukou. Asi nikoho neprekvapí, že sme ten zápas prehrali. Cestou domov som si v hlave dookola prehrával, že aká by to bola bomba, mať tohoto extraligového bombardéra s bohatými reprezentačnými skúsenosťami v mojom tíme. Odvážnym šťastie praje, povedal som si a hneď som mu aj písal. „Miško ahoj, včera sme proti sebe hrali. Ak existuje ešte niekedy nejaká šanca, že sa opäť postavíš na 3×3 kurt, chcel by som, aby to bolo v mojom tíme“. Baťo ma bližšie nepoznal, preto klobúk dole, že vôbec so mnou komunikoval. Napísal, že momentálne to nejde, ale v budúcnosti by si s nami zahral rád. Zobral som ho za slovo. Po najväčšom a najdôležitejšom drafte môjho života, keď som v roku 2018 ulovil Martina Bílika, mi bils položil otázku: „koho chceme mať ďalšieho v tíme?“. Bez rozmýšľania zaznelo z mojich úst: „baťku!“. „Ok, idem mu volať…“. Bils by si za svoju prácu pre tím zaslúžil vyvážiť zlatom. O 5 minút mi volá naspäť: „máme ho!“.
Miško s nami v tej sezóne stihol ale odohrať
iba jeden turnaj, pretože bol veľmi dôležitou postavou vo svojom basketbalovom tíme. Klub si nemohol dovoliť riskovat jeho zranenie, keďže 3×3 je pomerne tvrdý šport. Až jedného dňa prišlo k prestupu a baťúlius mohol opäť narukovať.
Dnes oblieka dres Spišskej Novej Vsi, ktorá patrí v tejto sezóne k favoritom na zisk majstrovského titulu. Najväčšiu radosť mu však robí jeho rodinka, ktorá sa nedávno rozrástla o už v poradí druhú dcérku.
Matúš Mečiar:
Basket som si obľúbil od prvých chvíľ. Volali ma pes obranár, keďže mojou primárnou úlohou v každom zápase, bolo brániť najlepšieho hráča v súperovom tíme. Nikdy som nebol preslávený „scorer“, ale i tak stačili moje defenzívne kvality, bojovnosť, ktorá prinášala množstvo získaných lôpt a pár premenných krkolomných nájazdov do koša, aby som sa pravidelne ocitol na turnajoch v all stars päťke a stal sa členom reprezentácie ročníka 86. Keď som sa vďaka Karolovi Lehnerovi dostal na skúšku do Švajčiarska, stačilo už len v Zurichu podpísať profesionálnu zmluvu. Na prekvapenie všetkých, som sa však rozhodol skončiť s basketbalom. Štyri roky som sa nechytil lopty. Potom ma však tento šport opäť privábil naspäť, cítil som, že mám v ňom nedokončenú misiu. Po polročnej individuálnej príprave som na seba konečne navliekol handlovský extraligový dres. Keďže som si však v príprave natrhol meniskus, ktorý ma po extra dávkach tréningov trestal opuchmi a neustálym kolísaním medzi super a zle, nebolo to celkom podľa mojich predstáv, ale gólom je, že mám doma na pamiatku z jedinej sezóny bronzovú medailu. V tíme som sa stretol s mojimi aktuálnymi spoluhráčmi z Meferesu, Maťom Bílikom a Jozefom Vojtekom. Oboch som poznal už dlho pred tým. Po sezóne som absolvoval ešte prípravu s Prievidzou, ale keďže už bol čas pohnúť sa ďalej, usúdil som, že toto nie je moja cestá. Basket som už nikdy neplánoval hrať. Až keď sa mi jedného dňa postavil do cesty streetball, inými slovami 3×3, hneď mi bolo jasné, že toto je ten šport, pre ktorý som sa narodil. Dnes tvrdím, že nie som a nikdy som ani nebol basketbalistom, som 3×3 hráčom a vždy som ním aj bol, len som to pred tým netušil. Momentálne žijem v Bojniciach s manželkou Alenkou a päť mesačným synom Markusom. Milujem rodinný život a veľmi si to celé užívam. Veľkú radosť nám okrem krpca robia i pes Macík a kôň Cloudy, na ktorom manželka preteká, keď ja lietam po turnajoch. Pracujem ako masér v masážnom štúdiu Meferes.