Ako ste sa dostali k 3×3 basketbalu?
Tomáš: Od malička som hrával basketbal a keďže cez leto bolo voľno, chodili sme so spoluhráčmi sa zabávať na rôzne vtedy streetballové turnaje po Slovensku. Asi pred 3 rokmi ma 3×3 basketbal úplne pohltil a keď mám čas, tak pozerám všetky turnaje na online.

Rasťo: Postupne a myslím, že úplne prirodzene. Je to taká logická cesta od normálneho basketbalu k basketbalu 3×3, ktorý fungoval prakticky už na tréningoch v rámci cvičení a v lete ako náhrada počas prestávky medzi sezónami. Časom sa streetbal rozvinul do basketu 3×3 v dnešnej podobe.

Pamätáte si svoj prvý streetball (basketbal na jeden kôš)?
Tomáš: Tak sa mi zdá, že to bol Adidas streetball challenge v Bratislave na parkoviskách v Inchebe v roku 1997, kde bolo okolo 50 streetbalových ihrísk. (ešte by som možno našiel niekde fotku alebo dres z turnaja), ale ako malý som si chodil stále vonku hádzať na kôš, kde sme s kamarátmi hrávali 1na1 alebo 3na3.

Rasťo: Bol to pravdepodobne lokálny turnaj v Starej Turej alebo streetbal v Dolnom Kubíne niekedy v roku 2005 alebo 2006.

Aký je podľa teba rozdiel medzi basketbalom a 3×3 basketbalom na jeden kôš?
Tomáš: Základné pravidlá basketbalu ako dribling, streľba, kroky, prihrávky sú v podstate rovnaké, avšak 3×3 basketbal bude teraz veľmi populárny, keďže sa prvýkrát oficiálne predstaví aj na Olympiáde v Tokyo 2020. Oficiálne Fiba 3×3 pravidlá sú tiež celkom špecifické, na zakončenie útoku máte iba dvanásť sekúnd, kôš sa ráta iba za jeden bod, trojka je ohodnotená dvojbodovým ziskom. Je to oveľa rýchlejší a dynamickejší šport ako normálny basketbal.

Rasťo: Jednoznačne v intenzite a dynamike hry. Krátke intervaly a postavenie pravidiel v tejto podobe hru neskutočne urýchľuje a je to dosť fyzicky náročné.

Družstvá si dávajú rôzne názvy družstiev, pamätáš si ako vznikol Váš názov družstva „Čistiaci Prostriedok“ za ktorý teraz hrávate?
Tomáš: Už si ani moc nepamätám ako vznikol zrovna názov, asi sme potrebovali niekoho vyčistiť na kurte. Viem, že názov vznikol v roku 2009 a odvtedy vystupujeme pod týmto názvom spolu s Rasťom Mrázikom.

Rasťo: V roku 2009 sme si vymýšľali názov tímu. Ak sa nemýlim, bol to kolega nášho vtedajšieho spoluhráča Tomáša Radimáka, ktorý navrhol niečo v zmysle čističov (kurtu) alebo rovno čistiaci prostriedok.

Kto tvorí zostavu družstva Čistiaci Prostriedok?
Tomáš: Teraz družstvo tvoria 5 hráči: Tomáš Vavro, Rasťo Mrázik, Tomáš Horváth, Martin Nižný a Lukáš Vencl, ale veľakrát sa nedáme ani traja dokopy, kvôli rodinným, súkromným, alebo pracovným povinnostiam a vtedy sa doplníme o ďalších kamarátov, spoluhráčov, čo môžu ísť v daný termín.

Rasťo: Presne ako vraví Tomáš. Za tie roky sa v drese čistiaceho prostriedku vystriedalo veľa hráčov.

Čo pokladáte za svoj najväčší úspech v 3×3 basketbale?
Tomáš: Tých úspechov bolo veľa za také dlhé obdobie. Hlavne som si našiel veľa kamarátov, precestoval a videl som miesta, kde by sme sa normálne asi nedostali ako napr. turnaj v Moskve v Rusku, v Talinne v Estónsku, v Miláne v Taliansku, v Síbiu v Rumunsku, v Prištine v Kosove, ale pekné spomienky mám aj na turnaje na Václavskom námestí v Prahe v Čechách. Ale asi najväčší úspech pokladám postup a účasť na Fiba 3×3 Challengeri v Sibiu v Rumunsku v roku 2017, keďže teraz je už veľmi ťažké sa prebojovať na takýto turnaj. Zo Slovenska sa to podarilo iba nám a Energy teamu.

Rasťo: Výhra turnaju v Miláne asi, malo to svoje čaro a zároveň to bola naša miestenka na turnaji v Sibiu. Ale v podstate každý zahraničný turnaj bol úspech a super akcia.

Prečo ste sa rozhodli trénovať 3×3 basketbal detí v Trenčíne?
Tomáš: Chceli sme priniesť niečo nové, čo ešte nikto na Slovensku neskúsil a nerobil. Niečo, čo je postavené hlavne na zábave v spojení so športovaním detí. Myslím si, že máme dlhoročné skúsenosti z 3×3 turnajov, ktoré môžeme teraz odovzdať deťom na tréningoch. Verím, že po olympiáde v Tokyu bude 3×3 bližšie aj rodičom a deťom na Slovensku.

Rasťo: Oslovil ma Tomáš s týmto nápadom a ja som súhlasil. Myslím, že je fajn odovzdať niečo zo skúseností deťom a zároveň im trochu priblížiť tento šport, ale aj basketbal ako taký.

Aké priority máte stanovené pri práci s mládežou?
Tomáš: Chcel by som v nich zapáliť oheň pre 3×3 basketbal. Chcel by som, aby ho nebrali ako povinnosť, ale ako radosť a každý tréning aby sa zabávali. Samozrejme, ak chceš byť úspešný, musíš tomu veľa obetovať, ale inak to nejde. Mojím cieľom je im pomáhať na tejto ceste a pomáhať im po všetkých stránkach, ktoré s touto misiou súvisia. Zakladám si na tom, aby z nich okrem športovcov vyrástli aj plnohodnotní, slušní, vzdelaní a cieľavedomí ľudia.

Rasťo: Tu môžem len opakovať po Tomášovi.

Čo by ste odkázali dnešným rodičom a deťom, prečo by mali deti dať na 3×3 basketbal?
Tomáš: Jednoznačne by som rodičom a ich deťom odkázal, aby si minimálne vyskúšali 3×3 basketbal hocikde vonku na ihrisku. Najlepšie, aby rodičia išli príkladom svojím deťom, potom to pôjde ľahšie. Okrem toho, že rodičia podporujú športovanie svojich detí , podporujú aj ich zdravie a ich budúce začlenenie sa v kolektíve ľudí. 3×3 basketbal je krásny kolektívny šport, ktorý je veľmi dynamický a nikdy sa pri ňom nenudíš. Okrem toho, že v ňom potrebuješ byť fyzicky zdatný, je veľmi dôležité používať aj rozum.

Rasťo: Šport ako taký, ale hlavne kolektívny šport, je prínosom do celého života pre každé dieťa. Bola by škoda, aby si takýto pekný šport, ktorý je zároveň finančne menej náročný, deti nevyskúšali.

zdroj: http://trencinbasket.sk